U okviru manifestacije „Muzeji za 10” sa temom „Budućnost muzeja: nove ideje, nove prakse”, nacionalne muzejske inicijative najveće u Srbiji i jedinstvene u Evropi koja se ove godine održava po sedmi put, Arhiv Vojvodine povodom obeležavanja 100 godina od rođenja Aleksandera Dubčeka, predstavlja izložbu „Aleksander Dubček – humanista, demokrata, Evropljanin” u organizaciji građanskog i nevladinog udruženja „Slovački velikani” i Arhiva Vojvodine.
***
Poštovani direktore Arhiva Vojvodine, gospodine Kuzmanoviću, dame i gospodo, dragi prijatelji,
Оve godine u novembru navršava se 100 godina od rođenja značajnog slovačkog državnika Aleksandra Dubčeka, koji je u svetu ostao upamćen kao nerazdvojni simbol Praškog proleća. Svojim reformskim planovima je dao nezaboravno ime koje je postalo poznato u celom svetu: „Socijalizam sa ljudskim likom”. „Ako ne postoji saglasnost između Partije i naroda, Partija mora da se menja, narod se ne može zameniti”, nedvosmisleno je objašnjavao proces.
Pokušaj da se hladnom, totalitarnom režimu da ljudsko lice trajao je nešto duže od sedam meseci i završio nasilnim prekidom procesa preporoda invazijom trupa Varšavskog pakta u avgustu 1968. godine. Dubček je bio primoran da podnese ostavku i smenjen je sa svih funkcija. Period normalizacije preživeo je kao običan činovnik pod stalnom kontrolom Državne bezbednosti. Nakon pada komunizma 1989. godine, vratio se u politiku, a u decembru 1989. godine postao je predsednik Savezne skupštine Čehoslovačke Socijalističke Republike.
Preminuo je u novembru 1992. godine u praškoj bolnici Na Homolce zbog višestrukog otkazivanja organa usled komplikacija nakon saobraćajne nesreće koja se dogodila na auto-putu kod Humpolca kada je putovao na sastanak Savezne skupštine.
O životu i delu nezaboravne ikone čehoslovačkog procesa preporoda govori i izložba „Aleksandar Dubček – humanista, demokrata, Evropljanin”, koju danas u okviru manifestacije „Muzeji za 10” otvaramo u Arhivu Vojvodine u Novom Sadu. Drago mi je što su među nama značajne ličnosti slovačkog i srpskog političkog i društvenog života, da se zajedno podsetimo poruke i zaostavštine čoveka, koji je, barem na šest meseci, promenio tok istorije svoje zemlje nabolje. Bio je važan simbol jednog vremena i nada, koje je trebalo svet da barem poprave, ako ga već ne mogu učiniti savršenim.
Proglašavam ovu izložbu otvorenom i pozivam vas da je zajedno pogledamo.
Hvala.
Igor Vencel,
zamenik ambasadora Slovačke Republike u Srbiji
***
Vážený pán riaditeľ Archívu Vojvodiny, pán Kuzmanović, dámy a páni, milí priatelia,
v novembri uplynie 100 rokov od narodenia významného slovenského štátnika Alexandra Dubčeka, vo svete známeho ako neodmysliteľný symbol Pražskej jari. Svojimi reformnými plánmi dal nezabudnuteľné meno, ktoré sa stalo známe po celom svete: „Socializmus s ľudskou tvárou“. „Ak nedôjde k dohode medzi stranou a ľuďmi, musí sa strana zmeniť, ľudia nemôžu byť nahradení,“ jednoznačne vysvetľoval tento proces.
Alexander Dubček vošiel do dejín ako húževnatý politik, ktorý sa pokúšal vtlačiť chladnému, totalitnému režimu ľudskú tvár. Tento pokus potrval sedem mesiacov a skončil násilným prerušením obrodného procesu vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Dubček bol donútený odstúpiť a bol zbavený všetkých funkcií. Obdobie normalizácie prežil ako obyčajný úradník pod neustálou kontrolou Štátnej bezpečnosti. Po páde komunizmu v roku 1989 sa opäť vrátil do politiky, v decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.
Zomrel v novembri 1992 v pražskej nemocnici Na Homolce na mnohopočetné zlyhanie orgánov v dôsledku komplikácií po autonehode, ktorá sa stala na diaľnici pri Humpolci, keď cestoval na zasadnutie Federálneho zhromaždenia.
Život a dielo nezabudnuteľnej ikony československého obrodného procesu pripomína výstava „Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan“, ktorú dnes otvárame v priestore Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Som rád, že tu medzi nami sú významné osobnosti slovenského a srbského politického a spoločenského života, aby sme si spoločne pripomenuli posolstvo a odkaz človeka, ktorý aspoň na šesť mesiacov zmenil smerovanie histórie svojej krajiny k lepšiemu. Bol dôležitým symbolom jednej doby a nádejou, ktoré by mali prinajmenšom napraviť svet, ak ho už nedokážu urobiť dokonalým.
Vyhlasujem túto výstavu za otvorenú a pozývam vás, aby ste sa na ňu spoločne pozreli.
Ďakujem.
Igor Vencl,
zástupca veľvyslnaca Slovenskej republiky v Srbsku
