AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Za Novým Sadom nasledovali ostatné báčske dediny, medzi nimi slovenské: Petrovec, Kysáč atď., kde tá istá zberba po uši ozbrojených osvedčených maďarských fašistických vrahov obkolesila dedinu, aby nik nemohol zutekať a tak sa zachrániť pred utrpením.
No nezakončili sa všetky razie v januári 1942, ľud si nemohol oddýchnuť a slobodnejšie vydýchnuť počas celej okupácie, lebo neľudskosť hrozila a fašistické beštie prevádzali razie vo väčšej alebo v menšej miere počas celej okupácie.
Takéto razie sa konali i v auguste 1942, ba i na samom zbabelom úteku pred osloboditeľskou Červenou armádou a partizánskymi oddielmi okupant uskutočňoval razie a zverstvá, v ktorých používal nielen pušky, guľomety a revolvery, ale i tanky a vrhače plameňa. Na zbabelom úteku okupantovi nestačilo povraždiť čím viac nevinného ľudu, ale chcel požiarom zničiť obytné domy a hospodárske staviská, vyhorené „humná“. Aby vo svojom sadizme čím lepší dojem nechal za sebou, v takýchto prípadoch vyhnal všetko obyvateľstvo z dedín do „jám“, obkľúčil guľometmi a prinútil sa dívať na požiar, ktorý ničí budovy, statok a ostatný majetok.
Obyvateľom dediny Kysáča, rýdze slovenskej dediny, 13. októbra 1944 zostane na duši ako nevyliečiteľný vred, ktorý bude upomínať, že toho dňa maďarská a nemecká fašistická beštia vyhnala do jám všetkých obyvateľov, ktorých našla v dedine, povraždila obyvateľstvo, ktoré sa skrylo, ale bolo votrelcami odhalené, zapálila obec a vyhnaných v jamách odsúdila na smrť zastrelením z guľometov. Od tohto zločineckého úmyslu pokojamilovné obyvateľstvo slovenskej dediny Kysáč bolo oslobodené blížiacou sa Červenou armádou a partizánskymi oddielmi, pred ktorými sa fašistická beštia dala na panický útek.
Počas každej razie fašisticko-maďarskí vrahovia okrem vraždenia, zabíjania na najneľudskejšie spôsoby, často nabodnutím na bodák, rozbíjaním detských hláv o kamene na ceste, páchali i ostatné vraždy, a ak niekto nezakúsil telesné utrpenie, bol orabovaný.
Nad kým a aké zločiny počas razie uskutočňovali fašisticko-maďarskí vrahovia, najlepšie zobrazujú jednotlivé zápisnice, z ktorých vysvitá, že pred utrpením neboli ochránení nevinní mužovia, starci, ženy a deti. Aby čím neľudskejšie a zverskejšie mohli konať, vedúci razií svojim aktívne účinkujúcim odriadeným pred začiatkom razie dávali ostré alkoholické nápoje a náš ľud bol vraždený, trýznený a bitý ožranou maď. fašistickou zberbou po uši ozbrojených osvedčených vrahov.
Ako ilustráciu podávame zápisnicu číslo C 202, a nemôžeme sa ubrániť otázke: Čo urobil 87-ročný starec Ján Francisty z Nového Sadu, ktorý ležal na posteli vo svojom byte? Či snáď to, že nemohol poslúchnuť výzvu vraha, ktorou mu nariadil vypratať sa na dvor, či snáď to, že nevládal na rozkaz zdvihnúť ruky nad hlavu, čo bolo dostatočným dôvodom, aby bol prikutý smrteľnou guľkou na posteľ?
Čo urobili deti Michala Madackého z Kysáča, trojročná Marienka a 5-ročný Miško, že boli zabité? Či snáď to, že nerozumeli nariadenie maď. fašistického vraha? Alebo či bolo dostatočným dôvodom na zabitie detí to, že im vyvraždili v dome starého otca a príbuzných?
Ako ďalšiu ilustráciu maď. fašistických zločinov uvádzame zápisnicu C 44, ako dôkaz, že fašistickí okupanti na svoje výčiny si na pomoc brali policajných psov. Po dokopaní maďarským žandárom a detektívom Márie Grňovej z Kysáča pustili policajného psa, ktorý ju strhol na zem a dohrýzol.
Aké údery puškou dostávala Zuzana Chrťanová z Kysáča od maďarského vojaka, keď sa mu až kolba na puške zlomila?! Čo robila Zuzana Ponigerová, rod. Čelovská z Kysáča, že musela byť zastrelená až jedenástimi guľkami?
Ako dôkaz, že je naše tvrdenie správne a že v týchto raziách pomáhali i miestni obyvatelia maďarskej národnosti fašisticky naladení, uvádzame zápisnicu C 54, v ktorej sa jasne hovorí o tom, že u Štefana Grňu z Nového Sadu previerka bytu prešla v pokoji, ale na udanie susedy Ilony Nagy, rod. Varsany, ktorá vo svojej nenávisti obvinila celú rodinu ako komunistov, hliadka vrátila znovu do Grňovcov a vyvraždila skoro celú rodinu.
Či bolo dostatočným dôvodom na zabitie a hodenie do Dunaja Petra Francistého z Nového Sadu legitimácia maďarskej vrchnosti, ktorá sa maďarskému žandárovi nezdala dobrou, alebo snáď na zabitie bola dôvodom otázka, prečo by legitimácia nebola dobrá, keď ju oni sami, t. j. maďarskí okupanti vydali.
Uvedené prípady nech slúžia len ako ilustrácia maďarsko-fašistickej neľudskosti a ako dôkaz o ich výčinoch nech hovoria priložené zápisnice. Podotýkame, že mnohé zločiny zostali neodhalené len preto, že nemal kto o nich udať dáta do zápisnice, a takéto zločiny boli v mnohých prípadoch najťažšie a odohrali sa v dedinách, kde boli osamelé slovenské rodiny medzi maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom. Takéto rodiny boli vyvraždené so všetkými členmi, že nemá kto o nich podať zápisničnú výpoveď.
Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke
