AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Fašistický okupant, ktorý zavládol v Srieme, nepostupoval so Slovákmi všade jednako. V niektorých obciach sa pokúsil najprv pritiahnuť lákavými sľubmi Slovákov do fašistických organizácii. Keďže Slováci vždy žili v bratskej zhode s bratmi Srbmi, aj takto chcel tieto dva bratské národy rozdvojiť a urobiť z nich nepriateľov, aby takýmto spôsobom mohol čím ľahšie obidva národy zničiť. Keď sa toto nepodarilo a slovenský ľud nevstupoval do okupantských fašistických organizácii, okupant sa pokúsil organizovať čisto slovenskú organizáciu. Pod nátlakom okupanta a pod hrozbami niekoľkí poprednejší Slováci prevzali vedenie tejto organizácie, ale ľud sa nezapisoval do nej a i sami vodcovia tejto organizácie urobili z nej čisto kultúrnu slovenskú ustanovizeň, ktorá okupantovi v žiadnom ohľade nevyhovovala. Takto zlyhali všetky pokusy okupanta pritiahnuť slovenský ľud na svoju stranu, a preto tým hroznejšie bolo prenasledovanie.
Ako prvým prenasledovaním zaznačuje sa zatváranie všetkých slovenských ustanovizní. Pozatvárané sú čítacie spolky, krúžky a druhé kultúrne ustanovizne.
Ani toto nepomohlo a slovenský ľud povedomý a vedomý si toho, čo chce okupant dosiahnuť, stal sa ešte utiahnutejším, nedôverčivejším a nepodľahol propagande, ktorou okupant zaplavil slovenské osady v Srieme. Vedel, kam cesty nacistov a ich pomáhačov vedú, vedel, že okupantské klamlivé machinácie majú za cieľ čím prv a čím ľahšie podmaniť a snáď i odnárodniť slovenský ľud, preto okupant pristúpil ku svojim najdrastickejším spôsobom, násilenstvu, prenasledovaniu, trýzneniu a zabíjaniu. Tu sa ukázali sadistickí okupanti, ako na najhroznejšie spôsoby mučili nevinné osoby, hádzali ich do ohňa, posadili holým telom na horúci sporák, trhali vlasy, mäso ľudské, vraždili nevinné ženy, deti, starcov, pálili slovenské domy, ničili slovenské osady, rabovali majetky.
Ako veľmi nenávidel okupant slovenský ľud žijúci v Srieme, dôkazom je to, že i na svojom zbabelom úteku, keď ustupoval pred víťazne napredujúcou Juhoslovanskou ľudovou armádou, i vtedy, keď v mnohých obciach nemal času odvliecť si všetky svoje smrtiace zbrane, nezabudol na svoju nenávisť a keď sa nemohol priamo vypomstiť na slovenskom ľude, do opustených domov osadil míny, aby i po svojom zbabelom úteku nechal niečo, čo ten tak nenávidený slovenský ľud zničí.
O zatváraní (v zátvoroch a v koncentračných táboroch) a o zaobchádzaní s týmito zatvorenými hovoria priložené zápisnice, ktoré sú zároveň i dôkazom, že fašistický okupant trýznil, vraždil a sadisticky ničil nielen tých, ktorí boli v koncentrákoch alebo v zátvoroch, ale vybíjal svoju zlobnú nenávisť na slovenskom ľude, všade, kdekoľvek sa stretol s ním, v bytoch, na uliciach na poli pri poľnej práci i v lesoch. Takto okupanti zavraždili, zamordovali mnoho Slovákov, z ktorého počtu je zápisnične zistených 84.
Akým spôsobom zavraždil fašistický okupant tieto obete, najlepšie hovoria priložené zápisnice, z ktorých ako ilustráciu podávame nasledujúce:
1. Janka Mravíka, narodeného v Erdevíku, dňa 7. X. 1927, teda 16-ročného, fašistickí okupanti zavraždili dňa 14. X. 1943. roku na ten spôsob, že mu okupantskí vojaci, keď išiel do poľa na prácu, skočili do voza, zahnali ho do hory, tam ho trýznili, že mal dlane až do kostí zodraté a len sa žily beleli, potom mu urobili sedem veľkých rán na tele, zastrelili ho a skryli v hore. Matka ho až na siedmy deň mohla nájsť.
2. Andreja Kičiňu zo Starej Bingule zabili v jeho vlastnom dome, keď ho z budovy vyvliekli do záhrady a pri plote zabili. Potom vypustili svine, ktoré najprv žrali krv a nakoniec sa oddali do mŕtvoly svojho nebohého hospodára.
3. Pavel Miháľ z Boľoviec, keď išiel na trh do susednej obce, prechádzal cez nemeckú dedinu Bečmen. Bol zadržaný od tamojšieho Gestapa, trýznený, mučený a bitý a bez akéhokoľvek dôvodu zastrelený.
4. Zdenka Kvasa, narodeného v Boľovciach, dňa 23. VI. 1935 fašistický okupant zastrelil dňa 17. VI. 1944, teda keď mal Zdenko 9 rokov na takýto spôsob: Gestapáci si zastali asi na osemsto metrov od Zdenkovho rodičovského domu a z tejto diaľky automatickou puškou, na ktorej bol osadený ďalekohľad, zastrelili chlapca trafiac ho priamo do srdca. Takto fašistickí okupanti skúšali svoju šikovnosť v strieľaní na živých cieľoch. Zdenko bol zastrelený, keď vyprevádzal svojich rodičov, ktorých druhé zveri v ľudskej podobe odvádzali do zátvoru a tieto, aby dokázali, že sú také isté, ako tie, ktoré zastrelili Zdenka, nedovolili, aby rodičia zišli z voza a pozreli, čo sa stalo s ich synkom, ale hnali voz ďalej a kochali sa nad bolesťou rodičov.
5. Martina Dvornického zo Starej Pazovy, ktorý ušiel z domobranského vojska, kam bol násilne mobilizovaný, po chytení dňa 1. VIII. 1942 trýznili, bili, rezali a krájali, do otvorených krvavých rán sypali soľ. Prinútili ho, aby zhltol zdochnutého vrabca. Od tohto mučenia padol do bezvedomia, v ktorom štyri dni zotrval. Keď prišiel k vedomiu po niekoľkých dňoch ho odstrelili.
6. Martina Topoľského z Kupinova nútili, aby sa vysťahoval zo svojho domu, aby takto ľahšie mohli rabovať. Keď sa tento neponáhľal, tak ho jednoducho vo dverách odstrelili. Dom orabovali a poškodili.
7. Andrej Sucháni zo Starej Bingule bol zachytený, keď niesol statku seno. Takto pri pokojnej hospodárskej práci vo vlastnom dvore pri stohu bol zastrelený.
9. Juraja Macku z Bingule gestapáci z vlastného domu bez príčiny odviedli, cestou ho trýznili a na hranici medzi Binguľou a Čalmou zarezali, bodali do srdca a na iné miesta. Mŕtveho ukryli tak, že len po dvoch dňoch bol nájdený a prevezený do rodnej obce, kde je pochovaný.
9. Štefana Žabku z Erdevíka, 23-ročného, telesného mrzáka nemeckí vojaci chytili v susednej obci (v Čalme), palicami bili, až od bolesti padol na zem. Tak ho bili, že mu až bok rozbili. Potom ho polomŕtveho hodili do vykopanej jamy a zahrabali. Po zahrabaní jamy počul sa ston živého pochovaného zatiaľ, pokiaľ sa nezadusil.
10. Dňa 14. októbra 1943 po druhýkrát fašistickí okupanti vnikli do dedinky Grabovo. Tých, ktorým sa nepodarilo utiecť, zatvorili do jednej maštale, kde ich všetkých pozabíjali, maštaľ zapálili, s tým, aby zničili stopy tohto zločinu. Celú dedinku vyrabovali a zapálili. Po svojom návrate videl ľud tieto zverskosti, ktoré spáchal okupant a zvlášť v maštali, v ktorej boli pozabíjaní tí, ktorým sa nepodarilo utiecť, ktorá bola nasiaknutá krvou, plná ľudského mäsa a kostí.
11. Ondrej a Štefan Gašparovci z Bingule, ktorým pred prahom domu podložili okupanti mínu, a títo nič netušiac, vracajúc sa domu z poľnej práce, stali sa obeťami tohto fašistického zločinu.
Takéto zločiny páchali nielen na jednotlivcoch, ale po všetkých slovenských dedinách, po celom Srieme, kde skoro každý dom mínovali.
SÚHRN POPÁCHANÝCH ZLOČINOV OKUPANTOV A ICH POMÁHAČOV NA SLOVENSKOM ĽUDE V SRIEME
Napomíname, že súhrn nie je úplný, keďže mnohé zločiny nemohli byť dosiaľ zistené.
Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života
| Počet zavraždených vo väznení v koncentrákoch a v raziách | Počet zahynutých na nútenej práci | Počet zahynutých v okup. vojsku | Spolu |
| 150 | 20 | 133 | 203 |
Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia
| Druh zločinu | Počet prípadov |
| B – väznenie | 19 |
| C – razie | 17 |
| D – internovanie | 67 |
| H – trýznenie, prenasledovanie | 407 |
| Spolu obetí | 510 |
Prehľad materiálnych škôd, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme.
Súpis zozbierala Anketová komisia pre zisťovanie zločinov okupanta a jeho pomáhačov na slovenskom ľude v Juhoslávii vo Vojvodine.
Tuná nie sú uvedené škody, ktoré okupant počinil pod rúškom okupantských zákonov.
Popáchaná škoda zločineckým spôsobom v Srieme vynáša: 30 000 000 (tridsať miliónov dinárov).
Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme
