AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Fašistickí okupanti a ich pomáhači začali ihneď po príchode do Sriemu s ničením a prenasledovaním slovanského živlu, vrátane Slovákov. Aby zničili odpor, ktorý sa začal húževnate rozvíjať, pristupujú typicko-nacistickému spôsobu, t. j. masovému prenasledovaniu a ničeniu, tak samého slovenského ľudu, ako i ničeniu jednotlivých slovenských dedín. Toto prenasledovanie sprevádzajú tzv. raziami, ktoré konali v roku 1943 za pomoci Romelových vojsk, ktoré sa t. č. nachádzali na Balkáne a špeciálnymi gestapáckymi oddielmi. Keďže nemohli zdolať odpor slovenských bojovníkov, ktorí sa nachádzali v horách, v partizánskych oddieloch, fašistickí okupanti ničili a prenasledovali slovenský ľud a tým upokojili svoje sadistické pôžitky. Ako príklad uvádzame prípad zavraždenia Jozefa Moravca, ktorý nachádzajúc sa pred svojím domom bol bez akejkoľvek príčiny zastrelený. Jeho syna, ktorý sa nachádzal v poli, po zverskom trýznení, zlámuc mu obidve ruky, zastrelili tiež. Ďalej uvádzame prípad Ondreja Suchániho, ktorého okupanti zastrelili, keď niesol seno pre svoj statok. Z týchto prípadov vidíme, že akým spôsobom fašistickí okupanti ničili nevinné a bezbranné obyvateľstvo Sriemu, nevyberajúc spôsoby svojho sadistického pôžitku. Bolo to vraždenie na každom kroku, pri každej príležitosti. Čo im bola na vine starena Katarína Klinková, ktorú jednoducho vyviedli pred dom a tam ju zastrelili. Týmito spôsobmi zveri v ľudskej podobe, ničili slovanský ľud už vopred prichystaným plánom, a tým chceli priniesť do Európy nový poriadok, novú kultúru. Nezastavili sa len na vraždení Slovákov, Srbov, Chorvátov, ale začali ničiť i samé dediny. Boli to, ako sami hovorili, „hlásatelia kultúry“, ktorí zanechávali krvavé stopy na každom kroku. Ako príklad tohto ničenia samých slovenských dediniek uvádzame prípad čisto slovenskej dedinky Lug. Je to malá dedina, čisto slovenská, chudobná, ktorá sa nachádza na okraji Fruškej hory a bola skoro od začiatku bázou slovenských partizánov pre pobyt a vydržiavanie partizánskych oddielov. Ako taká mnoho trpela od fašistických okupantov a ich pomáhačov. Mnoho ráz bola sprevádzaná razia v tejto slovenskej dedinke. Raziu sprevádzali nasledujúcim spôsobom: pozbierali, vlastne povyháňali všetok ľud uprostred dediny a postavili ho pred nastavené guľomety, vyhrážajúc im zastrelením, akže nevyzradia úkryty partizánov.
Môžeme si predstaviť, aký pocit mal ten ľud, keď vedel, že sa také prípady stávali po mnohých iných slovanských dedinkách a kde takto zohnaný ľud bol jednoducho postrieľaný. Tu však vybrali niekoľkých z ľudu a začali ich biť a trýzniť, aby im povedali, kde sa nachádzajú partizáni. Nakoľko títo nevedeli, kde sa nachádzajú, držali ich v takomto napätom stave i po niekoľko hodín. Za ten čas všetky domy vyrabovali a ľud po návrate našiel už len prázdne domy.
Ešte zverskejším spôsobom sa správali v slovenskej dedinke, v Binguli. Stalo sa to 2. novembra 1944. Poobede vtrhli do dedinky, všetkých občanov vyviedli pred dedinu, kde sa nachádzali už vopred postavené guľomety. Ťažko bolo týmto našim Slovákom pozerať sa na tie guľomety, o ktorých už toľké zlé chýry počuli. Už vedeli, že im bude veľmi ťažko zachrániť sa. Istej čiastky sa podarilo ujsť do hory. Ostatní boli pobití. Potom nastalo ničenie a rabovanie. Druhý deň, keď už bola dedinka úplne vyrabovaná, vyhodili do vzduchu najsamprv slovenský evanjelický kostol a za ním nasledovali obytné domy, v ktorých sa nachádzali ešte poniektorí starci a deti. Vo svojom hýrení spiľovali ešte i všetky stromy v celej dedinke. Smutný obraz bol nastal pre občanov, ktorí sa vrátili. Z dedinky ostali len spáleniská. Niekoľko domov nechali úmyselne nepoškodených, ktorým sa veľmi potešili, ale nie za dlho, nakoľko okupanti podmínovali tiež i tieto a v ktorých občania nachádzali svoj hrob. Ako príklad uvádzame prípad Ondreja Gašpara a jeho syna, ktorý vstupujúc do svojho domu, nadišli na mínu, ktorá bola pod samým prahom. Nielenže zničili celú dedinku a celkom ju vyrabovali, občanov zväčša postrieľali, ale ešte úmyselne podmínovali domy, aby i tí, ktorí sa horko-ťažko zachránili, našli tuná istú smrť. Na takéto zverské spôsoby chceli zničiť slovenský ľud a jeho odpor proti okupantom a ich pomáhačom. Každý spáchaný zločin bol iba výzvou a vstupom do boja. Slovenský ľud Sriemu nikdy nezabudne na tieto roky okupantskej krutovlády. Takto vypadala práca a kultúra „ubermenschov“. A týmto podobné zločiny páchli na tisíce a tisíce slovenských vlastencov a na samom ľude vo všetkých sriemskych dedinkách. Mŕtve obete žiadajú spravodlivý a zaslúžený trest, pre všetkých vojnových zločinov…
Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme
