AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Človeka trýznili hladom, kým úplne neoslabol a keď už nemohol nič pracovať, potom ho zabili, ako sa stávalo v zlopovestnom koncentráku Jasenovac, v ktorom tisíce a tisíce srbských, chorvátskych a slovenských vlastencov a nevinných žien a detí zanechalo svoje životy. Ako konkrétny prípad uvedieme zlopovestný tábor smrti v Jasenovci.
Jasenovac je malé mestečko na rieke Sáve v Chorvátsku. Okupanti a ich pomáhači ihneď na začiatku po svojom príchode vyberali si toto mesto ako za vhodné pre ničenie slovanského a antifašistického živlu. Netrvalo ani pár mesiacov po okupácii, už sa z mierneho mestečka stala zabíjarňa nevinného občianstva.
Na lúkach pred Sávou, kde sa nachádzali tehlárne, vystavili okupanti a ich pomáhači koncentračný tábor, ktorý hneď naplnili slovanským živlom zo všetkých krajov Chorvátska, ako i Sriemu. Ako sa týmto nešťastníkom vodilo, uvádzame výpoveď Ondreja Macku, ktorý sa len náhodou zachránil: „V roku 1943, keď môj syn odišiel do partizánskych oddielov, bol som hneď od okupantov a ich pomáhačov zatknutý v Daruváre. Vo väzení som sa nachádzal 6 dní, kde ma cez celý čas bili a trýznili. Pichali mi ihly pod nechty, pálili vlasy na hlave, sypali soľ do úst, morili ma hladom a smädom, takže som každý deň bol niekoľko ráz v bezvedomí. Po takomto zverskom mučení na šiesty deň ma odvliekli bez akéhokoľvek výsluchu do zlopovestného koncentráku Jasenovca.
Keď ma dohnali do tohto koncentráku, hneď som videl, že sa z neho a z nás málo kto vráti živý, ale sme pevne verili v naše víťazstvo a ak aj zahynieme, vedeli sme, že týchto zločincov má zastihnúť zaslúžený trest.
Koncentrák bol rozdelený na oddelenia. Boli tu tieto oddelenia: A-1, B-2, C-3. Sem dohnaných vlastencov dávali hneď do oddielu C-3, ktoré bolo najhroznejšie spomedzi ostatných. Kto zostal živý v C-3 oddiele, bol prehodený do druhého oddelenia, ale takých bolo málo. Tak som aj ja prihnaný do C-3 oddelenia. Tu nastal pre mňa, ako i pre všetkých hrozný a neznesiteľný život. Každý deň nás hnali na veľmi ťažké práce, ako ťahanie piesku z rieky Sávy atď. Stravu nám veľmi mizernú dávali, ktorá bola neznesiteľná. Každý večer po návrate z týchto prác, namiesto večeri, vyviedli nás všetkých pred guľomety a strieľali na nás. Potom sme museli zahrabávať našich mŕtvych súdruhov. Kto zostal nažive a nemohol viac pracovať, lebo bol veľmi zoslabnutý, bol zabitý železnou palicou, a potom ho hodili do Sávy, takže málo ľudí prechádzalo do druhých oddelení. V tomto C-3 oddiele mali vydržať vlastenci asi tri mesiace, po čom boli premiestení do A-1 a do B-2. Tieto páchané zločiny okupantom a ich pomáhačom nestačili, ale vyhľadávali ešte hroznejšie spôsoby. Keď do koncentráku dohnali i zo všetkých krajov Chorvátska tisíce a tisíce žien a detí, vtedy sa z tejto zabíjarne pre ľudí ozývali len smrteľné výkriky. Po znásilnení žien, bití detí a starcov pristupovali tieto zveri ku klaniu. Najprv im povypichovali oči, odrezali nos a uši, potom ich klali a stali sa tiež i prípady, že pili krv z týchto obetí. Zavraždené obete hádzali do rieky Sávy. Počas celej okupácie bola rieka Sáva plná krvi a mŕtvol týchto nevinných obetí. Potom mnohých hnali do rozžhavených pecí v tehlárni, kde ich tisíce a tisíce bolo spálené. Takýmto spôsobom ničili fašistickí okupanti a ich pomáhači slovanský živel v Chorvátsku. To neboli ľudia, ale zveri. To mohli robiť len „hlásatelia novej kultúry“ v Európe, tzv. ubermenschu a ich verní sluhovia. Komu sa podarilo utiecť z tohto tábora smrti, ako i mne, ostáva na pamiatku nervová choroba.“
Tak vypadal zlopovestný tábor smrti, vlastne zabíjarňa v Jasenovci. Tábor, v ktorom bolo tisíce a tisíce slovanských ľudí umučených, spálených a z ktorého sa iba náhodou zachránilo osem ľudí. V takýchto táboroch a takými zverskými spôsobmi ničili i náš slovenský ľud zo Sriemu. Okrem týchto obetí zahynulo mnoho a mnoho slovenského ľudu a nakoľko boli zničené celkom i mnohé rodiny, nieto tých, ktorí by mohli o zverstvách páchaných svedčiť. Tieto obete žiadajú spravodlivý trest pre týchto fašistických okupantov a ich pomáhačov.
Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme
