AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Novoutvorené spolky maďarské boli všemožne materiálne a morálne podporované.
Propaganda maďarskej a tiež maďarónskej literatúry bola neuveriteľnými spôsobmi uskutočňovaná po našich slovenských dedinách v Báčke. Hneď po okupácii týchto krajov rozliezli sa ako kobylky po slovenských dedinách rôzni odpredavači kníh a obrazov, ako i zberatelia predplatiteľov na knihu, v ktorej mali byť zaznačené mená všetkých osôb zaslúžilých sa za maďarský štát v Báčke. S takýmto odpredavačom vždy išiel i člen miestnej polície ako dôverná osoba. Ak sa niekto zvlášť zdráhal kúpiť knihu, alebo sa predplatiť na noviny, volaný bol do miestneho obecného domu, kde sa mu ukázali rôzne propagandistické obrazy znázorňujúce krvavé činy, údajne zapríčinené komunistami, a opýtaný bol, či chce také niečo, keď sa nechce predplatiť, eventuálne kúpiť plody 1 000-ročnej maďarskej literatúry. Nejeden odpredavač sa poslúžil i podvodom, žiadal nejaký milodar, k tomu potreboval podpis, a tak nanútil mnohé veci odpredať splašenému slovenskému ľudu v Báčke.
Od mnohých našich ľudí žiadali pomaďarčenie mien. Toto sa konalo rôznymi spôsobmi. Úradníctvu sa sľubovalo lepšie postavenie v štátnej alebo v obecnej službe. Najviac však bolo sľubované pridelenie zeme, ak si premenia meno. Tento spôsob je zvlášť známy medzi bývalými bojovníkmi v prvej svetovej vojne. Keď však bolo odopreté zmeniť si meno, mnohí stratili službu alebo boli inými spôsobmi prenasledovaní.
Odnárodňovanie sa zvlášť chcelo dosiahnuť v našich cirkevných zboroch. Od miestnych kňazov sa žiadalo služby vykonávať v maďarskom jazyku, spievať hymnu v kostole. Kňazi boli prenasledovaní, upodozrievaní a bolo im vyhrážané stratením úradu. Snaha pomaďarčiť naše cirkevné zbory sa diala tým spôsobom, že do našich zborov boli poslaní kňazi Maďari. Takéto prípady boli v Bajši, Pivnici, Novom Sade a v Palanke. Alebo postavovali kňazov do našich škôl ako učiteľov na vyučovanie náboženstva, aký prípad máme zaznamenaný v Kysáči a Pivnici. Kňazi Maďari sa bez meškania dali do práce, stali sa agentmi, podlými exponentmi a rafinovaní, aby podrývali pokoj v cirkvi, jednotu duchovnú a rozbroj. Rozrývali, hľadali slabiny, zadierali všade a do všetkého, vyzývali, uvádzali do pokušenia náš ľud. V tomto im pomáhali Maďari notári, ktorí sa snažili o pomaďarčenie cirkevných zborov. Útočili na miestnych kňazov, obžalovávali a snažili sa ich dostať preč z dediny. Tak bajšiansky notár Györe Ferenc skrze Jozefa Sakala-Čorbu chcel dosiahnuť úplné pomaďarčenie slovenského cirkevného zboru, takže podvodom dal evanjelikom podpisovať prosbu o pomaďarčenie celých služieb Božích. Naša mládež bola nútená chodiť na leventistické služby Božie, pri ktorých sa vždy spievala maďarská hymna a pri inej príležitosti odriekal „hiszek egy“. No všade sa zachovala slovenská duchovná jednota. Našu dôstojnosť nesklonila ani hrozba a čo ústupku aj bolo, to len čisté vojnové surové pomery okupantov nám vnútili.
Zvláštneho povšimnutia si zasluhuje spomenúť maďarizačný pokus cestou školy. Tu maďarské úradné kruhy mali svoj zvláštny systém, už praxovaný vyše 100 rokov na našom slovenskom ľude. Hneď po ich príchode boli mnohí naši učitelia prepustení zo služby bez príčiny, mnohí boli preložení do druhej dediny a niektorí i internovaní (Milan Spevák, učiteľ v Petrovci). Hneď po príchode okupantov do Báčky nariadený bol popis školopovinných detí. Predchádzala tomu najskôr silná propaganda, takže i tá najstaršia starena zvedela, aké nešťastie postihne tých, ktorí si svoje dieťa nezapíšu do maďarskej školy. Györi Ferenc, notár bajšiansky, sa postaral o to, aby bol strach ešte väčší, dal zaslať Slovákom z Nového Sadu z nejakého úradu listy, v ktorých bola otázka, kde sa chce patričný sťahovať. Lebo už predtým bolo vyhrážané tým, ktorí si dieťa zapíšu do slovenskej školy, vyhnaním z Maďarska. Keďže predsa bol dostatočný počet detí zapísaných do slovenskej školy, volaní boli rodičia do obecného domu a tam sa konal nátlak. Dvere slovenskej školy sa zavreli v mnohých našich dedinách. Namiesto nich otvárali sa v každej našej dedine triedy s maďarským vyučovacím jazykom pre dve-tri deti, pre deti pripadajúce maďarskej národnosti, deti úradníkov a policajtov došlých z Maďarska. Okrem toho utvárali sa útulné pre malé deti, kde sa maďarčilo a vštepovalo učením odriekať maďarské veršíky a spievať maďarské piesne (ako v Pivnici).
Hneď v prvý školský rok 1941/42 bolo zavedené vyučovanie maďarčiny ako povinného predmetu, a to od 1. ročníka. Od 2. do 4. ročníka sa vyžadovalo mimo maďarských rozhovorov už aj čítanie a písanie po maďarsky. Maďarské školské úrady vynucovali dôkladnú výučbu maďarčiny a už koncom školského roku 1942/43 požadovali, aby sa slovenské deti vedeli slúžiť maďarskou rečou v obyčajných situáciách každodenného života, neberúc ohľad na to, že sa ani slovenské učiteľstvo nemohlo za taký krátky čas naučiť maďarskú reč, tým menej, že nanútená výučba maďarčiny vyvolala tak u učiteľov, ako aj u žiakov zrejmý odpor. Vo vyučovaní maďarčiny natískali direktnú metódu, t. j. aby sa deti na maďarských hodinách iba po maďarsky rozprávali. V školskom roku 1943/44 v násilnej maďarizácii išli tak ďaleko, že základ v prírodných náukách v 1. a 2. ročníku nútili vyučovať paralelnou direktnou metódou, totiž všetko, čo sa deti učili po slovensky, aby sa naučili aj po maďarsky. Kysáčskemu učiteľskému zboru bola osobitným aktom vyslovená nespokojnosť vrchnosti, že nedbalo vyučuje maďarčinu, a nanucovaná bola direktná metóda a dôkladné vyučovanie maďarskej reči. Výsledky maďarizácie na slovenských školách boli kontrolované nielen škôldozorom, ale i inšpekciou za samého Ministerstva školstva v Pešti, podľa direktív vtedajšieho ministerského predsedu Kýllayho. Tento cez svojho ministerského úradníka Pétera Hálmoša a Endreho Šarkányho dal skúmať výsledky maďarizácie v našich slovenských dedinách a hľadať sporné alebo neoverené argumenty (maďarské priezviská v našich dedinách), ktorými by mohla maďarská vrchnosť argumentovať pred svetovou verejnosťou, ako tieto dediny v minulosti neboli slovenské, a vymáhať ich trvalé privtelenie k Maďarsku a vykonať maďarizáciu tunajšieho zlomku slovenského národa.
Slovenské učiteľstvo a vôbec úradníctvo s ľudom zostalo verné svojmu národu, majúc živý príklad násilného odnárodňovania vo svojom okolí, snažilo sa pokyny nevykonávať a ich paralyzovať, poznávajúc výsledky maďarizačné v dedinách popri rieke Tise, ktoré boli pozbavené svojich učiteľov, kňazov a úradníkov Slovákov a na ich miesto bolo postavené maďarské učiteľstvo, kňazstvo a úradníctvo. To sú: Temerín, Ada, Kupusinovo, Báčska Topola, Senta, Čantavír, Doroslovo, Bajša a iné, čisto slovenské dediny pod vplyvom maďarského učiteľstva, kňazstva a úradníctva boli pomaďarčené.
Porážkou a odchodom Maďarov z Báčky zachránený je náš slovenský živel od hore uvedeného nešťastia. Pevne veríme, že sa takéto niečo nemôže viac stať a náš národ sa bude môcť slobodne vyvíjať a mať zaistenú šťastnejšiu budúcnosť.
SÚHRN POPÁCHANÝCH ZLOČINOV MAĎARSKÝMI OKUPANTMI NA SLOVENSKOM ĽUDE V BÁČKE
Napomíname, že súpis nie je úplný, keďže v maďarských a nemeckých dedinách bývali jednotlivé slovenské rodiny, ktoré boli väčšou čiastkou vyvraždené alebo odohnané do koncentračných táborov a o ktorých nemá kto dať presné dáta.
Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života
| Dedina | Počet zavraždených vo väzení, v koncentrákoch a v raziách | Počet zahynutých na nútenej práci | Počet zahynutých v maď. okup. vojsku | Spolu |
| Kysáč | 54 | 16 | 30 | 102 |
| Petrovec | 24 | 40 | 40 | 106 |
| Hložany | 20 | 11 | 22 | 53 |
| Kulpín | 2 | – | 12 | 14 |
| Selenča | 5 | 14 | 18 | 37 |
| Laliť | 2 | 4 | 5 | 11 |
| B. Palanka | 5 | – | 9 | 14 |
| Číb | 2 | 1 | 2 | 5 |
| Nový Sad | 28 | – | – | 28 |
| Crvenka | 40 | – | – | 40 |
| Silbaš | 5 | – | 6 | 11 |
| Begeč | – | 1 | 6 | 7 |
| Torža | – | – | 6 | 6 |
| Bajša | – | – | 2 | 2 |
| Spolu | 91 | 111 | 181 | 483 |
Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia
| Druh zločinu | Počet prípadov |
| A – Vpád okupanta | 104 |
| B – Väznenie a Armáda | 97 |
| C – Razie | 207 |
| D – Internovanie a Armáda | 123 |
| H – Prenasledovanie a Armáda | 493 |
| I – Odnárodňovanie | 102 |
| Spolu obetí | 1 126 |
DOSLOV
Okrem týchto uvedených ľudských obetí slovenský ľud žijúci v Báčke maďarsko-fašistickým okupantom bol poškodený i materiálne.
Tieto škody zapríčinené na majetkoch delíme do dvoch skupín.
Do prvej skupiny patria škody zapríčinené okupantom úplne zločineckým spôsobom, takže okupant jednoducho vpadol do domu a vyraboval šatstvo, potravinové články, statok, postroje, koče a iné. V mnohých prípadoch toto urobil v poli, počas poľných prác.
Takýmto spôsobom slovenský ľud bol orabovaný asi o 1 200 koní s postrojmi, asi o 700 vozov, o nie malé množstvo rožného a iného statku a konečne o bielizeň, šatstvo a iné veci.
Do druhej skupiny zaraďujeme škody zapríčinené na majetkoch, ktoré boli uskutočnené pod rúškom zákona. Maďarský okupant pre takéto zločiny vyniesol i zákon o rekvirácii. Takto bolo odobratých slovenskému ľudu asi 3 000 katastrálnych jutár zeme a dodelených Maďarom. Cestou rekvirácie odobral okupant okolo 5 000 kusov rôzneho statku (kone, kravy, voly, svine atď.), na ktoré v daktorých prípadoch dal potvrdenky, ale ktoré najčastejšie nevyplatil, a ak áno, tak len minimálnou sumou.
Zo všetkého uvedeného vidno, že sa báčski Slováci nezhodovali s maďarskou okupáciou, že si ju nepriali, ani sa s ňou uspokojiť nemohli, lebo im v živej pamäti bolo prenasledovanie, ktoré zakúsili od svojich tyranov pred prvou svetovou vojnou. To množstvo zločinov, ktoré na slovenskom ľude okupanti popáchali, je jasným dôkazom toho, že úmysel okupantov bol, aby bitím, trýznením, vraždením, internovaním a inými opatreniami podlomili národné povedomie báčskych Slovákov, aby ich urobili poddajnými a poslušnými nástrojmi svojho politického plánu, ktorého uskutočňovanie by znamenalo národné odumieranie Slovákov.
Po tomto hroznom utrpení, ktoré báčski Slováci utrpeli, ktoré im zapríčinil maďarský fašistický okupant počas celej okupácie, Slováci si prajú, aby všetci vojnoví zločinci boli postavení pred súd, aby boli spravodlivým zaslúženým trestom potrestaní, aby mierumilovné národy mohli žiť v pokoji a bratskej zhode.
SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU!
Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke
