AUTORKA: Danuška Berediová-Banovićová
Počas realizácie projektu Archívu Vojvodiny o skúmaní vojnových zločinov proti Slovákom vo Vojvodine v druhej svetovej vojne boli nájdené, doteraz neznáme verejnosti, elaboráty pre Sriem, Banát a Báčku, ktoré svedčia o tom, že Slováci zahynuli v druhej svetovej vojne, lebo boli na strane Srbov. O projekte, ako aj o online platforme, na ktorej sa tieto elaboráty aj nachádzajú, sme už písali v minulých číslach nášho týždenníka. V nasledujúcich číslach budeme zverejňovať časti z týchto elaborátov. Začíname s elaborátom pre Báčku, ktorý je aj najobšírnejší.
ZLOČINY, KTORÉ POPÁCHAL OKUPANT PROTI SLOVENSKÉMU ĽUDU V BÁČKE
Keď sa Hitlerovi a jeho spolupracovníkom podarilo presvedčiť väčšiu čiastku nemeckého národa o „rasovej“ politike a „nadčloveku“, podporovaný svetskou reakciou, dal sa plným tempom do ozbrojenia s tým cieľom, aby si násilne vynútil od susedných slovanských a ostatných národov žijúcich na východe tzv. „životný priestor“.
V súvise s vyzbrojením Nemecka Hitler začal rozširovať svoje „rasové“ učenie i v susedných štátoch. V mnohých štátoch Hitler našiel svojich stúpencov, ako bol v Maďarsku Horthy, v Nórsku Kvisling, v Československej republike Tiso, Tuka a Hácha, v Juhoslávii princ Pavel Karađorđević, Stojadinović, Maček a iní. Títo satelity, rozumie sa, mali slúžiť a byť piatou kolónou pre jeho germánsko-imperialistické ciele, ktoré on menoval „životným priestorom pre vyššiu rasu“.
Podporovaný svetskou reakciou Hitlerovi sa podarilo vyzbrojiť sa. Získaním mnohých európskych štátov, vlastizradcov, reakcionárov hlavne v Anglicku a vo Francúzsku, Hitler začal tento svoj plán uskutočňovať a najprv malé štáty jeden za druhým násilne okupovať. Tieto reakčné vlády nie aby sa postavili proti tomuto zločinu, čo bolo ich povinnosťou podľa mierových zmlúv a dohôd, ktoré mali s niektorými z týchto štátov, ale namiesto toho Chamberlain a Daladier spolu s Hitlerom a Musolinim vyniesli hanobný rozsudok nad Československou republikou a prinútili ju kapitulovať, čo sa potom vypomstilo samému Francúzsku a Anglicku.
Po okupovaní Československa Hitler sa nezastavil, ale šiel ďalej a napádal štáty jeden za druhým.
Keď národy Juhoslávie 27. marca 1941 zrušili hanobný pakt s linkou Rím – Berlín, do ktorého ich zavliekla Juhoslovanská piata kolóna na čele s princom Pavlom, Hitler s Mussolinim s ich najvernejším satelitom Horthym sa vrhli ako dravé zvery na národy Juhoslávie. Juhoslávia bola Hitlerovi potrebná pre hospodárske využívanie a preto, aby mu poslúžila ako prechod na ďalšie dobyvačné ciele.
Takto v prvej polovici apríla 1941 stredoveké maďarsko-fašistické hordy sa začali valiť do Báčky, ktorú Hitler a Mussolini hodili Horthymu ako kus chleba, aby si zastal po ich boku a aby spolu s nimi páchal zločiny, ktoré chceli páchať na slovanských a mierumilovných národoch východnej Európy.
Slovenský ľud žijúci v Báčke mlčky s nedôverou dočkal týchto svojich odvekých nepriateľov. Tušil, čo sa bude s ním diať počas poroby. Keď maďarskí honvédi okupovali slovenské dediny, našli ulice prázdne. Nik ich nevítal, nepozdravoval, na slovenských domoch neviali maďarské zástavy. Maďarský fašistický okupanti boli týmto prekvapení, divili sa, že ich Slováci takto chladne dočkali. Oni si predstavovali, že sú títo Slováci takí, ako tí u nich, ktorých oni takmer odnárodnili, ktorí nesmú preukázať svoje národné cítenie, lebo mu to v horthyovsko-fašistickom štáte nedovolili a nedali ani najmenšieho vzdelania v duchu vlastného národa.
Po intervenovaní a dokonca i zavraždení niekoľkých podozrivých Slovákov pri vpáde do Báčky prvou ich politickou prácou bolo získať Slovákov pre seba proti bratskému srbskému národu, s ktorým Slováci spolu v Báčke žili. Tu maďarskí fašisti narazili na rozhodujúci odpor slovenského ľudu žijúceho v Báčke. Slovenský ľud nielenže by sa nechcel dať do spolupráce s nimi v ich zločineckej práci, ktorú začali uskutočňovať nad bratským srbským národom, ale sa ešte väčšmi zjednotili s ním a ostatnými antifašistickými národmi v Báčke a od začiatku sa staval na morálny odpor. Keď Maďari začali vyháňať srbské obyvateľstvo z Báčky, slovenský národ ho odprevádzal so slzami v očiach a so zovretými päsťami. Presvedčení v tom, že sa Slováci nedajú získať pre ich politiku a zločinecké diela, maďarsko-fašistickí okupanti ukázali svoju pravú tvár Slovákom a nerobili viac rozdiel v zaobchádzaní medzi Slovákmi a ostatnými antifašistickými národmi v Báčke.
Pre Slovákov nastali veľmi ťažké časy: prenasledovanie, trýznenie, žalárovanie, vraždenie, rabovanie a odnárodňovanie. V tejto svojej zločineckej práci maďarskí fašistickí okupanti sa snažili predstihnúť i svojich podporovateľov, fašistických Nemcov, vymýšľajúc tie najhroznejšie spôsoby mučenia a trýznenia, začnúc stredovekými až po dnešné moderné trýznenia vyťahovaním elektrinou.
Keďže maďarskí fašisti videli, že sa slovenský národ nedá ani takým spôsobom prinútiť, aby s nimi pracoval, vrhli sa na prevýchovu slovenskej mládeže. V slovenských školách začali uvádzať maďarčinu už od prvého ročníka, hoci slovenské deti a slovenskí učitelia (výnimkou boli niekoľkí) nevedeli po maďarsky. Do slovenských tried, kde vôbec nebolo maďarských detí, dosadili maďarských učiteľov, ktorí nevedeli ani slovka po slovensky. Aké to bolo učenie, kde učiteľ nevedel po slovensky a deti po maďarsky, je každému jasné. Matica slovenská nepracovala počas okupácie, pretože nechcela pracovať v takom duchu, ako jej to nakladal maďarský fašistický režim. Slovenských chlapcov začali násilne verbovať do tzv. organizácie Levente, ktorá bola vojensko-fašistického rázu. S touto organizáciou chceli maďarskí šovinisti prevychovať slovenskú mládež v maďarskom fašistickom duchu, takto ich prichystať do boja proti bratskému ruskému národu, ale slovenská mládež nepodľahla tomuto pokusu o prevýchovu na fašisticko-vojenskú ideu. Slovenskí chlapci odporovali a nechceli sa zúčastňovať na leventistických cvičeniach, za čo boli prenasledovaní, trýznení, urážaní na národnej cti, čo možno vidieť z množstva zápisníc.
